zubor
zubor
Zubor lesný
Zubor (európsky) | |
Stupeň ohrozenia | |
---|---|
[1] | |
Vedecká klasifikácia | |
Vedecký názov | |
Zubor lesný Linnaeus, 1758 |
|
Synonymá | |
zubor hrivnatý, zubor európsky
|
|
|
|
Vedecká klasifikácia prevažne podľatohto článku |
Zubor lesný (v širšom zmysle) (iné názvy: zubor hrivnatý, zubor európsky (v širšom zmysle) alebo len zubor[2]; lat. Bison bonasus) je Európsky endemita najväčší voľne žijúci živočích na území Slovenska. Výskyt na Slovensku bol doložený na 1,6 % územia.[2]
Zubor je blízky príbuzný bizóna amerického (Bison bison). Genetický výskum a porovnávanie potvrdili takmer úplnú zhodu, pokiaľ ide o jadrovú DNA, zistil sa však rozdiel v mitochondriálnej DNA (mtDNA).
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Zubor európsky patrí medzi najväčšie európske suchozemské cicavce. Samecmôže vážiť vyše 1 000 kg a dosahovať v kohútiku výšku až 2 m.
Pracovná skupina z univerzity v holandskom Utrechte pod vedenímJohannesa Lenstera vykonala dôkladný rozbor DNA zubra. Výsledky naznačujú, že mtDNA zubra sa výrazne líši od mtDNA bizóna, ale je takmer totožná s mtDNA súčasného tura domáceho, čiže hovädzieho dobytka. Skupina Johannesa Lenstera predložila takýto model vzniku dnešného zubra: Bizóny a zubry ako také majú pravdepodobne pôvod v južnej Ázii, spolu s ostatnými turovitými párnokopytníkmi. Predok dnešného amerického bizóna sa dostal na americký kontinent cez Beringiu. Praveké euroázijské zubry Bison priscusa Bison schoetensis vyhynuli bez potomkov – medzi fosíliami sa nepodarilo nájsť žiadny prechod medzi pravekými a súčasnými zubrami. Na konci pleistocénu sa stádo býkov amerických bizónov dostalo cez Beringiu naspäť do Euroázie, kde natrafili na pratury (Bos primigenius) a spárili sa s ich kravami. Býky, ktoré vznikli z tohto kríženia, boli neplodné (ako dokazujú aj dnešné pokusy s krížením zubrov, bizónov a hovädzieho dobytka), kravy boli plodné a znova sa skrížili s bizóními býkmi. Takouto introgresívnou hybridizáciou vznikol súčasný stav, kedy jadrová DNA zubra je prakticky totožná s jadrovou DNA bizóna, ale ich mtDNA je výrazne odlišná a dajú sa nájsť aj rozdiely v anatómii a v celkových telesných proporciách.
Veľkosť zubra[upraviť | upraviť zdroj]
Samec
Samica
Výzor[upraviť | upraviť zdroj]
Hlava zubra je veľká a ťažká, hlboko podsadená. Má široké vypuklé čelo, malé oči a krátke, do hora zakrivené a do stredu zahnuté rohy.
Šija zubra je hrubá, krátka s výrazným podhrdlom. Má výrazný hrb. Telo je porastené gaštanovohnedou srsťou. Na hlave, krku a hrbe má dlhšiu hrivu.
Vek[upraviť | upraviť zdroj]
Poddruhy zubra európskeho[upraviť | upraviť zdroj]
- (†)zubor nížinný / zubor európsky (v užšom zmysle) /zubor lesný (/hrivnatý) európsky/ zubor európsky nížinný (Bison bonasus bonasus) – žil v Bielovežskom pralese, okolo roku 1918 bol vyhubený. Súčasná populácia bola vychovaná z jedincov žijúcich v zajatí.
- †zubor kaukazský/ zubor horský/ zubor lesný kaukazský (/horský)/ ? zubor európsky (/hrivnatý) kaukazský (/horský) (Bison bonasus caucasicus) – je menší ako zubor nížinný. Pôvodne žil v pohorí Kaukaz. Posledný kus bol zabitý v roku 1925.
- †zubor uhorský / zubor karpatský /? zubor lesný (/európsky/hrivnatý) uhorský (/karpatský) (Bison bonasus hungarorum) – pôvodne žil v južných Karpatoch a Sedmohradsku. Posledný kus bol zabitý okolo roku 1790.
- †zubor stepný / ? zubor lesný (/európsky/hrivnatý) stepný (Bison bonasus priscus) – obýval Európu asi 500 000 – 100 000 rokov pred Kr. Mal dlhšie rohy ako zubor nížinný.
- †zubor lesný (v užšom zmysle)/ ? zubor lesný (/európsky/hrivnatý) lesný (Bison bonasus schoetensis) – bol približne podobný ako zubor nížinný, preferoval však lesné prostredie. Objavil sa asi pred pol milión rokov, vyhynul asi pred stotisíc rokm